*******andrejka******

Po návrate zo zahraničia, som nastúpila na prvé pracovné miesto, ktoré som dostala. Bola to práca servírky v istom pube, v meste, kde žijem. Práca sa začala so slávnostným otvorením, bol to ľahký deň. Páčilo sa mi prostredie a zamestnávatelia, dohodli sme sa, že si delíme tringelty so spolupracovníkmi. Robila som s pánom a s pani vedúcou, ktorí boli za barovým pultom. Boli milí, a priateľskí. Trošku robili chyby a boli pomalí,  keď už sa  v tom nevyznali.
Ale ja som pomohla, poradila a vysvetlila.
Prvý deň bol celkom v poriadku, aj druhý, tretí aj štvrtý. Podnik sa začal po istom čase rozbiehať.
Pán vedúci, nechával opilcov z ulice až po záverečnej naďalej opíjať. Ja som už bola úplne unavená, totiž som robila každý deň, lebo nechceli si zamestnať servírku, dovtedy, kým nebudú vedieť, aký bude dopyt a návštevnosť podniku. Keby som sa neopýtala, či môžem mať voľno, tak by sa určite neozvali. Prvé dva týždne som dostala voľno 1-2 dni, ale  už potom som dostával odpovede, že asi dostanete voľno. Ste mladá, vyspíte sa okúpete sa, a zase ste pekná.
Ale to už nebola sranda. Robila som od 4- do 12 -ej do polnoci, cez víkendy od 4-ej do 2 rána. Čiže to nebolo ľahké.
S kuchárom som nemala dobrý vzťah, mal väčšinou rasistické narážky a správal sa arogantne. Začala som si uvedomovať situáciu. Moje tringelty vychádzali na 500 cez týždeň, a cez víkendy až 1000Sk. Musela som ich rozdeliť s pánom a s pani vedúcou, s účtovníčkou. Lebo bez nich by tento podnik neexistoval. Ja som behala hore dole, mala som kontakt s hosťami a necenili si ma, každý deň v týždni som pracovala.
Nový podnik, to znamenalo, že ešte technické veci nefungovali 100 percentne, vypla sa elektrika počítač tiež, pokazila sa tlačiareň. Niektoré účty neostali a niektoré účty ostali v pokladnici, a vo fiškálnom module. To znamenalo, že si mysleli, že ja som to tak spravila, aby som si viac zarobila na tringeltoch. Ale mňa by také veci ani nenapadli, rozplakala som sa, a vysvetlila, že také niečo by som neopovážila a nevedela spraviť.
Nasledovali ďalšie dni, pán vedúci, bol dosť prefíkaní, chcel viac peňazí a to všetko si chcel zarobiť na mne,  a to takým spôsobom, že všetky veci, ktoré on blokoval pri barovom pulte, si uložili s pani svoju manželkou, ktorá bola pod papučou do vrecka alebo do šuflíka. To znamenalo, že tie peniažky, ostali v archíve dokladov, a Andrejka to platila zo svojich tringeltov, ktoré by si zarobila, a rozdelila s pánom a s pani vedúcou. Keď som sa ich opýtala, či ste neblokovali, tak mi povedali, že ja sa nemám do toho starať, že čo oni blokujú, lebo to sem nepatrí.
Možno, že som mladá, ale nie som sprostá, to asi nevedeli. To isté sa stalo aj na druhý deň, keď už z tržby chýbalo -53Sk. Tak to sa mi už zdalo dosť čudné. Totiž, som si pamätala, že mi dávali až 100ky tringelty a bola Sobota. Toto všetko ma začalo hnevať. A keď som im povedala, že som ich videla blokovať, tak mi pán vedúci chytil nos, a povedal, že ste dosť bystrá, ale my Vás neokrádame.
No dobre vzdychla  som si, išla som domov unavená, sklamaná a urazená.
Na druhý deň som dala výpoveď , to všetko bolo počas skúšobnej doby, to znamenalo, že som nemusela udávať dôvod, že prečo odchádzam
Môj pán vedúci, bol trošku agresívny, keď som mu povedala, že skončím, lebo som našla lepšie pracovné miesto
( žiadnu prácu som nemala), on začal huľákať, že ste to všetko mali premyslené. Že som dosť mladá na to, aby som sa takto správala. Tak ja som  povedala, že asi som mladá, a preto ovládam morálku, ale práva máme také isté. Dodala som, že prosím nebuďte nervózny,  takto som sa nechcela rozchádzať. Povedal, mi že on dáva prácu, a nemám sa k nemu takto správať, na čo ja, trh práce sa v každej chvíli rozrastá o jedného podnikateľa. A nájdite si pracovnú silu, aspoň takú aká som bola ja.
Mám si zobrať veci, a dovidenia, podal mi agresívne ruku. Odišla, som . Dodal, že ďakuje, že som pomohla rozbehnúť ich podnik. Veľa šťastia - som dodala.
Asi 2 týždne som doma, na úrade práce odo mňa žiadali ukončenie pracovného pomeru, a zápočet rokov, keď som svojich ex zamestnávateľov kontaktovala sms -kou, neodpísali,  kontaktovala som ich aj osobne,  povedala vedúca, že keď budú mať tie papiere,  tak sa mi ozvú, deň sa neozvali, zavolala som, a zložili, napísala som jej správu,  ale iba o 2  hodinky som dostala odpoveď naspäť, že účtovníčka bude mat čas až nabudúce....
Teraz čakám na tie papiere a na mzdu, ktorú by som mala dostať najneskôr do 15.októbra.
Som veľmi zvedavá čo bude.
Tak, asi takto je na Slovensku, veľa malých živnostníkov, ničí fyzicky a psychicky svojich zamestnancov, niektorí pracovníci sa nechajú, lebo nevedia načo majú nárok a čo si môžu dovoliť. Smutné je, že aj niektoré celosvetové  obchodné spoločnosti, takisto  robia  rozumne, až prefíkane zle svojim zamestnancom. A neuvedomia si, že my pracovníci, sme dôležití pre nich, s tým, že nám ubližujú, robia sebe zle. Totiž :,, lož má krátke nohy...." - všetko sa raz musí vysvetliť, odôvodniť......
Viem, že existujú horšie prípady, v pracovnom vzťahu zamestnanec - zamestnávateľ. Ale nezabúdajme, že skúšobná pracovná doba, je aj pre nás skúška, to znamená  vyskúšať prostredie, správanie  vedúceho a všetko si všímať, čo sa okolo nás deje.
Takisto ich môžte opustiť, bezdôvodne, keď sa Vám napríklad nepáči ich správanie sa k Vám....Pozor, dávajte 
na pracovnú zmluvu, kde musí byť, že máte skúšobnú dobu, lebo ak tam také nie je, tak sa treba riadiť so  Zákonníkom práce.